Kráľovná leta
Nie je to tak dávno, čo som na mojom blogu zverejnil Ódu na kráľovnú jari. Tou kráľovnou jari bola baza a s nadšením som opísal aká omamná je pre mňa jej vôňa. No ako to už býva, prejde istý čas, jar sa skončí a nahradí ju leto. A kráľovná jari sa stratí do zabudnutia a nahradí ju ďalšia kráľovná. Kráľovná leta. Síce vzrastom nižšia ale vôňou a farbou výraznejšia. Dokáže potešiť všetky zmysly. Farbou svojich kvetov poteší zrak. Intenzitou vône omámi čuch. Bzukotom včiel, ktoré okolo nej usilovne a s láskou lietajú, očarí sluch. A keď sa jej dotknete a pohladíte ju, zaraduje sa aj hmat. No všetka jej krása dokonale splynie v jedno, keď sa na scénu dostane posledný zmysel – chuť. No o ňom budem písať až na záver. Asi tušíte, že reč je o levanduli, mojej kráľovnej leta.
Levanduľa je obľúbená liečivá rastlina, ktorá sa po stáročia používa na výrobu parfumov, na medicínske účely no aj ako svetlomilná okrasná rastlina v záhradách. Táto liečivá bylinka sa používa aj na ochutenie jedál, na odpudzovanie hmyzu, na aromaterapiu a zároveň je vynikajúcou medonosnou rastlinou priťahujúcou včely. Vďaka jej všestrannosti sa stala levanduľa známou po celom svete a rozpozná ju azda každý vďaka jej nezameniteľnej, intenzívnej vôni a sýtej fialovo-modrej farbe jej kvetov. Levanduľa má mnoho liečivých účinkov. Patria k nim najmä upokojujúce účinky, pôsobenie proti plesňovým infekciám pokožky, vypadávanie vlasov a hojenie rán. Medzi ďalšie potenciálne účinky levandule, ktoré je ešte potrebné preveriť vedeckými štúdiami patria liečba depresie, vysokého krvného tlaku, nádchy, predmenštruačného syndrómu, ekzémov, a iných ochorení. www.chovatelahospodar.sk
Levanduľu som si dlho vôbec nevšímal. Dokonca musím priznať, že som ani nevedel, že existuje 🙂 Až raz … písal sa rok 1986 alebo 1987, mal som vtedy 15 rokov a v rádiách dookola hrali jednu pesničku. Spievala ju Hana Hegerová s Petrom Hapkom, ktorý ju zložil. Refrén od Pavla Horáčka bol nezabudnuteľný. “Ááách jóóó Ty jsi mááá, levandulovááá” sa dokázalo dostať pod kožu veľmi rýchlo. Odvtedy sa pre mňa levanduľa stala synonymom lásky a letných dní. V podstate leto a láska patria k sebe odjakživa a levanduľa ich prepojenie dokonale zvýrazňuje. Pre milovníkov retra pripájam aj dobový oficiálny videoklip. No na rozdiel od láskyplného textu, jeho obrazové vyjadrenie nevyznie na konci príliš pozitívne 😉
Postupom rokov som sa s levanduľou stretával pravidelne. V záhradách, na letných dovolenkách a dokonca aj na osobitnom Levanduľovom festivale organizovanom Levanduľovou kaviarňou na Obchodnej ulici v Bratislave. A stretával som sa s ňou aj v podobe lahodných nápojov, ktoré ma v lete osviežovali a v zime mi pripomínali nádherné chvíle prežité počas leta. Ale nikdy sa mi nepodarilo podieľať sa na jej zbere a na jej spracovaní. No tento rok sa to zmenilo. Už pár rokov máme doma takú tradíciu, že vždy v máji sa vyberieme na samozber jahôd do Boni Fructi v Dunajskej Lužnej. Síce si jahody sám nedopestujem, ale milujem atmosféru, ktorá tam panuje. Všade kopec ľudí, ktorí sú dychtiví obrať čo najviac krásnych červených plodov. Občas niektorých aj ľutujem, keď evidentne precenia svoje sily a s vypätím všetkých síl nesú bedničky alebo tlačia káričky preplnené jahodami. Koniec koncov, všetci sme potomkami lovcov a zberačov. A keď nemáme príležitosť loviť tak si to vynahrádzame zbieraním. Naše zberačské nájazdy organizované mojou manželkou absolvujeme zvyčajne s našimi dlhoročnými priateľmi Táničkou, Robkom a ich synom Brunkom. Ako rodiny sa predbiehame v tom, kto pripraví lepší lekvár, lepšiu mrazenú dreň, lepší sirup, lepšie zužitkuje nazbieranú úrodu. Je vám jasné, že nikdy nikto takýto súboj nevyhrá 🙂
Ako sa samozber jahôd zmenil na samozber levandule
Tento rok sme na poslednú výpravu za jahodami vzali našu ďalšiu rodinnú priateľku Magdušku. Chceli sme jej ukázať tú netradičnú atmosféru, ktorá panuje na jahodových poliach v Dunajskej Lužnej. No deň sme si nevybrali správne. Bola sobota, cez týždeň pršalo a aj počas zberu dážď visel vo vzduchu a každú chvíľu sme mysleli, že budeme musieť pole predčasne opustiť. Čo vám poviem, vôbec sa mi nechcelo na tom mokrom a zablatenom poli oberať. Ale moja manželka Majka a naša priateľka Magduška boli nadšené aj napriek podmienkam, ktoré na poli panovali. Ja som si chvíle medzi trhaním plodov vypĺňal mojim obľúbeným fotením prírodných krás. A v jednej chvíli, keď som mal v zábere krásnu šťavnatú jahodu, mi v mysli preblesklo, že tu niekde je aj pole s levanduľou.
A tak som moje dámy nechal zberať jahody a vybral som sa na zber levandule. Zaplatil som si papierové vrecká na zber a keďže som určite pôsobil ako neskúsený “levandozberač”, dostal som od miestnej šarmantnej brigádničky obsiahlu inštruktáž, ako mám levanduľu zbierať. Je to celá veda 🙂 a tí z vás, ktorí ma poznáte, viete, že vždy všetky pokyny a dokonca aj návody na použitie presne dodržiavam. A tak som nasadol do auta a odviezol som sa tých pár desiatok metrov k levanduľovému poľu. Počasie vôbec nebolo vhodné na zber levandule. Bolo zamračené a pred dažďom. Ani zďaleka to nepripomínalo atmosféru slnkom zaliatych polí niekde v Provensálsku. Ale malo to jednu výhodu. Na celom poli som bol sám ako kôl v plote. A tak som najprv začal presne podľa inštrukcií od brigádničky zbierať do prinesených papierových tašiek levanduľu. Keďže som inštrukcie dodržal, tašky som rýchle naplnil a dvojnásobne dlhšie som potom chodil po poli a vychutnával si tú krásu vôkol mňa. A samozrejme fotil …
S týmto receptom na levanduľový sirup narábajte opatrne 😉
S našim samozberom jahôd a levandule som bol nadmieru spokojný. Jahody sme spracovali tradičným spôsobom. Urobili sme náš vynikajúci jahodový džem, ktorý počas celého roka konzumujeme aj ako prílohu k ovseným vločkám. Keď bol džem v pohároch začal som premýšľať, čo spravím s levanduľou. Časť z nej si odniesla Magduška, niečo sa ušlo aj Táničke a časť som dal usušiť. Plánoval som ju však spracovať do jej najchutnejšej podoby. Hodlal som z nej pripraviť sirup. Pregúglil som desiatky stránok a vytvoril som z nich nakoniec ten najklasickejší recept na sirup aký existuje. Keď som si ho potom prečítal, zistil som, že sa veľmi neodlišuje od môjho receptu na bazový sirup. Ten sa nám vždy vydaril a tak som podľa neho začal s prípravou aj levanduľového sirupu. Vtedy som ešte netušil, že som pripravil ten najchutnejší levanduľový sirup aký som kedy pil. A neskôr počas prvých dní letnej dovolenky mi to potvrdili aj všetci tí, ktorí limonádu z tohto sirupu pili. Je naozaj lahodný. A to je aj dôvod, prečo píšem tento blog. Chcem sa s vami podeliť o recept na levanduľový sirup, ktorým určite očaríte každého, komu ho ponúknete.
Na prípravu levanduľového sirupu budete potrebovať:
- 250 g kvetov levandule – stonky skrátiť až po kvety
- 3 litre vody – prevretej a vychladenej
- Kyselina citrónová – 4 kávové (malé) lyžičky
- 2 citróny
- 2,5 kg kryštálový cukor
Kvety levandule zbaviť tvrdých zelených stoniek a dať do hrnca a zaliať vodou. Nakrájať citróny a dať tiež do hrnca. Alebo ak máme väčší pohár tak dáme do neho. Celé necháme stáť na chladnom a tmavom mieste alebo v chladničke 24 hodín. Po 24 hodinách scedíme cez gázu alebo sitko vodu do ďalšieho hrnca. Šťavu z kvetov a citrónov tiež vyžmýkame. Postavíme na oheň a necháme trocha ohriať a pridáme cukor a kyselinu citrónovú. Miešame a necháme zovrieť. Ak sa tvorí pena tak ju zberáme. Necháme cca 5 minút prevariť a odstavíme. Ešte horúce nalejeme cez sitko a lievik do predtým umytých a v trúbe sterilizovaných pohárov alebo fliaš. Silno uzatvoríme a necháme pod dekou vychladnúť alebo môžeme v horúcom kúpeli sterilizovať. Všetko samozrejme môžeme spracovať aj v polovičnej dávke.
Moja verzia levanduľového sirupu je pomerne silná a tak dávajte pozor, komu ho dáte vypiť. Môže sa stať, že ním bude tak očarený ako Petr Hapka Hanou Hegerovou v známej pesničke. A už sa dotyčného nikdy nezbavíte a do konca života vám bude spievať “Ááách jóóó Ty jsi mááá, levandulovááá” 🙂
