Štátne skúšky ako poslanie
Štátne skúšky. Slovné spojenie, ktoré v študentoch vyvoláva pocity rešpektu, zodpovednosti, obáv, ale aj radosti zo získaného titulu. Pre študentov, ale aj pre nás akademikov, znamenajú štátnice tú príslovečnú bodku za titulom Ing. Sú vyústením viacročného snaženia nielen študentov, ale najmä nás, pedagógov, ktorí robíme všetko preto, aby sme študentom poskytli teoretické vedomosti a praktické skúsenosti, potrebné pre ich nadštandardné uplatnenie v praxi. Pre mňa osobne štátnice znamenajú vyvrcholenie akademického roka. Vnímam ich ako poslanie nás, pedagógov, dať študentovi to príslovečné posledné potvrdenie o jeho schopnostiach, ktoré im otvárajú cestu k úspešnej kariére v odbore. Vždy som k štátniciam pristupoval ako k niečomu posvätnému. Či som na štátniciach pôsobil ako zapisovateľ, člen, alebo predseda komisie, vždy som sa snažil vytvárať atmosféru, ktorá by bola pre študentov čo najmenej stresujúca a pre kolegov pedagógov čo najviac zmysluplná. Počas môjho takmer 25 ročného pôsobenia v štátnicových komisiách som toho zažil neúrekom. Príbehy úsmevné ale aj príbehy smutné. Tých druhých bolo minimum a spájali sa najmä s nezvládnutím neúspechu na štátnej skúške alebo so študentami, ktorí štátnu skúšku absolvovali v pokročilých štádiách závažných ochorení a po pár mesiacoch od úspešného absolvovania svoj boj prehrali. Ale boli aj štátnice, a nebolo ich málo, na ktorých sme skúšali budúce mamičky v pokročilom štádiu tehotenstva a doslova po odchode zo štátnicovej miestnosti odchádzali splniť si tú najkrajšiu povinnosť. K úsmevným príhodám patria aj pokusy študentov prekryť svoju nedostatočnú teoretickú prípravu pohostením pre komisiu. Neviem, prečo si niekedy v minulosti študenti mysleli, že čím výdatnejšie pohostenie na štátniciach, tým benevolentnejšie bude na nich hľadieť komisia 🙂 Nikdy to tak nebolo a komisia vždy aj tak objektívne zhodnotila preukázané vedomosti. Kulinárskym zážitkom na štátniciach by som mohol venovať jeden celý blog 😉
Každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok. Štátna skúška sa vykoná pred skúšobnou komisiou. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Právo skúšať na štátnej skúške majú iba vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov a docentov a ďalší odborníci schválení príslušnou vedeckou radou; ak ide o bakalárske študijné programy, aj vysokoškolskí učitelia vo funkcii odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa. Zloženie skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa pre študijné programy uskutočňované na fakultách dekan, pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole rektor. Do skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok sú spravidla zaraďovaní aj významní odborníci v danom študijnom odbore z iných vysokých škôl, z právnických osôb vykonávajúcich výskum a vývoj na území Slovenskej republiky alebo z praxe. Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie pre štátne skúšky sú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov alebo docentov; ak ide o bakalárske študijné programy, najmenej jeden vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora alebo vo funkcii docenta. Legislatívna úprava štátnej skúšky.
Štátne skúšky v predchádzajúcich rokoch
Musím sa s trochou preháňania čestne priznať, že ako predseda štátnicových komisií som sa posledné roky na štátniciach „nudil“. Študenti našej fakulty nepodcenili predštátnicovú prípravu a boli zodpovedne naučení na skúšky. Takže okrem pár prípadov, kedy sme museli vedomosti zo študentov, ako sa hovorí „ťahať ako z chlpatej deky“, sme nemali vôbec problém s ich vysoko pozitívnym hodnotením. Mohli by ste si myslieť, že mi ako vtedajšiemu dekanovi fakulty zaraďovali do komisie len tých najlepších 🙂 No systém zaraďovania študentov do komisií je už dlhodobo nastavený transparentne a demokraticky, takže v mojich komisiách som mal možnosť skúšať a hodnotiť naozaj všetky skupiny študentov. Aj tých najlepších a excelentných, ale aj takých, ktorí sa popri škole venovali ešte aj práci alebo vlastnému podnikaniu a na štúdium im nezostávalo veľa voľného času. No na štátne skúšky prišli všetci adekvátne pripravení.
Takže som si plnil svoje predsednícke povinnosti a so záujmom počúval prezentácie diplomových a bakalárskych prác a spolu s ostatnými členmi komisie som sa pýtal odborné otázky k témam spracovaných záverečných prác. Následne som registroval odpovede študentov na vytiahnuté otázky a doplňujúcimi otázkami zisťoval hĺbku ich vedomostí ale aj praktických skúseností z oblasti, na ktorú odpovedali. A na samom konci sme ako komisia demokraticky dospeli k objektívnemu hodnoteniu výkonov jednotlivých študentov. Potom pred komisiu predstúpili všetci študenti a oboznámili sme ich s výsledným hodnotením. Nasledovala spoločná selfie a moje upozornenie, že je zákaz sprejovať svoje mená na chodníky v areáli univerzity. Samozrejme, že som úspešným absolventom ešte pripomenul, aby svoj úspech oslávili zodpovedným spôsobom. Takým, ako sa na čerstvých inžinierov patrí. Pridal som klasickú historku o tom, že nie je nič horšie ako pohľad na pripitú študentku v elegantnom „štátnicovom“ kostýme, ktorej musia jej spolužiačky pomáhať postaviť sa na nohy potom, čo „nezvládla“ oslavy svojho titulu. Áno, aj také veci sa občas v minulosti stali. Deň sa končil tým, že absolventom dookola hrala hymna absolventov, známa skladba Inženýrska. Ako vidíte, samá nuda 🙂
Štátnice v čase pandémie
No tento rok sa všetko zmenilo. Keď prišla pandémia COVID-19, celá univerzita prešla na dištančnú formu výučby prostredníctvom dostupných online platforiem. Vysoko oceňujem tento bezproblémový prechod na elektronickú formu výučby zo strany vedenia univerzity. Ako pedagógovia sme mali k dispozíciu plnú technickú podporu. Jediné, čo sme museli urobiť sami, bolo naplniť túto formu obsahom. A aj to sa podarilo bez väčších problémov a už za dva týždne po prerušení prezenčnej formy výučby sme dokázali so študentami plnohodnotne fungovať prostredníctvom Moodlu, MS Teams a ZOOMu. Prednášky a cvičenia väčšina pedagógov zabezpečovala online a študenti dostávali pravidelne praktické zadania, ktoré museli vypracovať a ktoré sme im následne hodnotili. Samozrejme, že sa využívala aj možnosť realizovať predmetovú skúšku online formou. No všetci sme s napätím očakávali, ako budú prebiehať štátne skúšky. So zvedavosťou sme sledovali vysoké školy, ktoré sa podujali na online formu štátnej skúšky. Ako prvá to bola Lekárska fakulta UK v Bratislave, ktorá už v apríli štátne skúšky organizovala online formou. Síce preferujem klasické a tradičné prístupy, ale osobne by sa mi ako predsedovi komisie pozdávala aj táto online forma, pri ktorej by som sa určite „nenudil“ 🙂
Nakoniec sme s potešením prijali oznámenie, že štátnice prebehnú prezenčne, t.j. za fyzickej účasti študentov aj členov komisie. Ale za prísnych protiepidemiologických opatrení. Bolo potrebné zabezpečiť, aby rozostupy medzi členmi komisie navzájom ako aj študentom, ktorý predstúpi pred komisiu, boli aspoň 2 metre. To sa nedalo realizovať inak ako presunúť štátnice z klasických miestností do veľkých posluchární. Bolo to naozaj zaujímavé. Študenti a pedagógovia si vymenili svoje tradičné miesta. Komisia sedela na miestach, kde počas semestra sedia študenti a počúvajú prednášky svojich pedagógov. A študenti zasa sedeli na mieste, kde bežne počas semestra sedia ich pedagógovia. Nosenie rúšok bolo povinnosťou tak pre študentov ako aj pre členov komisií. Každý člen komisie ráno vyfasoval tri hygienické rúška na daný deň štátnic. Študenti aj pedagógovia si museli priebežne dezinfikovať ruky alebo mali používať hygienické rukavice. Po každej odpovedi študenta bolo jeho miesto dokonale vydezinfikované excelentne pripraveným personálom, zodpovedným za konkrétnu skúšobnú miestnosť. Taktiež konzumácia jedál a nápojov bola v samotnej miestnosti zakázaná. No najdôležitejším protiepidemiologickým opatrením bol presný časový harmonogram priebehu štátnic. Každý študent bol pozvaný na konkrétny stanovený čas a po vytiahnutí otázok mal vymedzených 10 minút na prípravu a 30 minút na obhajobu záverečnej práce a zodpovedanie vytiahnutých otázok. Tým sa zamedzilo vytváraniu skupiniek študentov a prípadnému možnému prenosu vírusu.
Musím oceniť vedenie univerzity a fakulty za prípravu a organizačné zabezpečenie štátnic v tejto ťažkej situácii. A samozrejme, súčinnosť členov jednotlivých komisií a aj samotných študentov prispela nemalou mierou k bezproblémovému priebehu štátnic. Všetko fungovalo ako švajčiarske hodinky. Štátnice som si užíval. Harmonogram sa nám darilo dodržať na minútu presne. Ráno o 7:45 si žreboval otázky prvý študent, od 11:30 do 12:00 bola prestávka na obed a okolo 14:00 končil svoju odpoveď posledný študent. A pýtate sa akí boli študenti ? Musím ich pochváliť, že aj napriek alebo možno práve kvôli pandémii, boli výborne pripravení. Moja štatistika ako predsedu komisie je nasledovná: 40 úspešných absolventov inžinierskeho štúdia (A-18, B-14, C-4, D-3, E-1) a 14 absolventov bakalárskeho štúdia (A-6, B-5, C-1, D-2). Absolventom úprimne blahoželám a všetkým mojim kolegom, ktorí so mnou pôsobili v štátnicových komisiách a tiež všetkým, ktorí dohliadali nad dodržiavaním protiepidemiologických opatrení a zabezpečovali dezinfekciu miestností venujem VEĽKÉ ĎAKUJEM 🙂