Už viete kde prežijete letnú dovolenku ?
Pomaly sa blíži čas dovoleniek. Väčšina z nás premýšľa, kam by sa na tohtoročnú dovolenku vybrali. Výber bude vzhľadom na opatrenia proti šíreniu nákazy COVID-19 dosť obmedzený. Ešte stále nevieme, ktorá typicky letná dovolenková krajina nás ako turistov prichýli. Svoje zohráva aj strach z možnej nákazy v prostredí plnom neznámych turistov. Jedno je ale isté. Toto leto bude určite iné ako predchádzajúce. Toto leto sa omnoho viac Slovákov vyberie spoznávať krásy našej vlasti. Mám to v pláne aj ja a len čo sa protivírusové obmedzenia uvoľnia vyrážam na potulky do zabudnutých miest na Slovensku. Skôr než budem môcť opísať tohtoročné zážitky z ciest po Slovensku mám pripravených pár minuloročných pobytov, ktoré stoja za zmienku.
Všetko začalo vedeckou konferenciou
Bol príjemný slnečný október a tak ako každý rok, som začiatok jesene trávil spolu s mojou manželkou na medzinárodnej vedeckej konferencii v Rajeckých Tepliciach. Celý rok sa teším na túto konferenciu. Organizujú ju v období prvej polovice zimného semestra v nádhernom, priam opulentnom prostredí kúpeľného hotela Aphrodite Palace. Tí, ktorí ste už tento hotel navštívili mi istotne dáte za pravdu, že svojim návštevníkom ponúka dokonalý relax. Využiť môžete vodný svet, v ktorého vonkajších a vnútorných bazénoch obklopených antickou architektúrou prúdi prírodná liečivá termálna voda obsahujúca ióny vápnika a horčíka s blahodarnými účinkami na pohybový a nervový aparát. Relaxovať sa dá aj v novej zóne Natural Spa, vybudovanej v prírodnom duchu, v ktorej sa nachádzajú zrubové sauny a tiež vonkajšie a vnútorné bazény.
Účasť na konferencii sa riadi zaužívanými zvykmi 😉 Na miesto konania konferencie prichádzame vždy deň vopred okolo obeda. Kufre si zložíme na recepcii a ako vždy vyrážame na obed do neďalekej reštaurácie Koliba. Po obede sa ideme ubytovať a hneď okolo 14:30 ideme relaxovať do vodného sveta a do sáun. Nezabudneme si samozrejme vopred objednať masáže. Relaxujeme až do večera, kedy sa začína registrácia účastníkov konferencie. Pozdravíme sa so známymi z iných univerzít a trocha poklebetíme o našom akademickom živote.
Na ďalší deň už čaká nabitý program, v ktorom je okrem plenárneho rokovania zaradená aj prezentácia konferenčných príspevkov. Posledné roky som bol poctený tým, že okrem účasti s vlastným vedeckým príspevkom, vediem aj jednu zo sekcií konferencie. Po skončení prezentácií máme ešte čas zájsť na spoločný relax do tureckého bazéna. Na poslednú chvíľu stíhame začiatok spoločenského večera a želáme si, aby sa kúpené tombolové lístky zmenili na jednu z mnohých zaujímavých cien. Minulý rok som tajne dúfal, že vyhrám ušitie luxusného pánskeho obleku na mieru 🙂 Čo myslíte ? Vyhral som ? Ako obyčajne – nevyhral. Keďže mám šťastie v láske, tak už dlhé roky ma šťastie v hre obchádza 😉 Spoločenský večer končí diskotékou, vlastne retro párty, keďže väčšina účastníkov je plus mínus v mojom veku. Jedine mladé doktorandky ten vekový priemer znižujú.
Na druhý deň pokračuje rokovanie v sekciách, ale to už som ako na ihlách, lebo nás čaká ešte predĺžený víkend venovaný turistike a prírode.
Zbohom veda – Čičmany volajú
Po skončení vedeckej konferencie sme mali naplánovaný ešte víkendový pobyt v malebnej obci Čičmany. Po výdatnom obede a rozlúčení sa s kolegami vedcami, sme sa preto vydali na cestu do necelých 30 kilometrov vzdialených Čičmian. Cesta bola pohodlná, ani nebolo veľa áut. Míňali sme Rajec, Rajeckú Lesnú, Fačkov a po polhodinke cesty sme zaparkovali pred Kaštieľom Čičmany, ktorý sa mal na najbližšie 4 dni stať našim východiskovým bodom pre výlety do okolia. Check in prebehol rýchlo v milej atmosfére. Jedinou nevýhodou, ako to už v kaštieľoch býva bolo strmé schodisko a absencia výťahu. S námahou som vyniesol náš lodný kufor po schodoch až k izbe 😉Izba bola útulná, minimalisticky zariadená, čo bola oproti opulentnému hotelu Aphrodite Palace milá zmena. Zložili sme si veci, urobili zopár fotiek upratanej izby 🙂 a vyrazili sme spoznávať krásu Čičmian.
Čičmany sú rázovitou obcou, ležiacou v nadmorskej výške 655 m v Strážovských vrchoch pri prameňoch rieky Rajčianky. Prvá historická zmienka o obci pochádza z roku 1272. V minulosti bolo základným zdrojom obživy obyvateľstva poľnohospodárstvo, doplnené chovom dobytka a oviec. Pre nepriaznivé hospodársko-spoločenské podmienky vznikol celý rad doplnkových zamestnaní. Čičmanci pracovali ako lesní robotníci či sklenári. Po prvej svetovej vojne predávali po domoch galantériu a súkenné papuče. Niektorí odchádzali na sezónne poľnohospodárske práce do Francúzska, Rakúska, Nemecka, Spojených štátov amerických a Kanady, kde sa mnohí usadili natrvalo. Po druhej svetovej vojne obyvatelia odchádzali do okolitých miest, kde sa zamestnali v priemyselných podnikoch. Do obce sa vracali len na víkendy a o domy sa starali ako o rodinnú pamiatku. V rokoch 1907 a 1921 postihli obec veľké požiare. Nové vybudované domy boli postavené ako pôvodné – drevené. Ornamentálna výzdoba domov má korene vo funkčnej ochrane dreva vápenným náterom pred nepriaznivými prírodnými vplyvmi. Do dnešnej podoby sa rozvinula po roku 1921. Motívy ornamentov na domoch sú inšpirované ornamentom tunajšej výšivky. (Považské múzeum v Žiline)
Musím povedať, že Čičmany sú pre turistu zaujímavým miestom, ktoré zdatný a po informáciách bažiaci návštevník zvládne spoznať za také 2 až 3 hodinky. Samozrejme vrátane fotografovania a selfiečiek. V tejto rázovitej obci, ktorá bola v roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu odporúčam navštíviť dve zachované drevenice, ktoré spravuje Považské múzeum – Radenov dom a Dom č. 42.
Expozície v oboch dreveniciach naznačujú, aký bol život našich predkov. Osobitne v Čičmanoch mal svoje jedinečné špecifiká neopakovateľné nikde vo svete. Pre nás je nepredstaviteľné, že v jednej malej drevenici žilo spolu niekoľko generácií. Pod jednou strechou bývali a spoločne hospodárili gazda s gazdinou, ich ženatí synovia a nevesty s deťmi. Majetok celej rodiny bol spoločný. Odborníci to nazývajú veľkorodina – archaická forma rodiny.
Prehliadka dreveníc stála za to. Uvedomil som si, aký som vďačný za život, ktorý žijeme dnes. Pred sto rokmi sa museli v Čičmanoch rodiny uspokojiť s tým, že veľkú časť izby, jediného vykurovaného priestoru v dome, zaberala hlinená pec s dvoma – troma planúcimi ohniskami. Aj vnútorné zariadenie izby bolo jednoduché – lavice okolo stien, police na riady, stôl a posteľ. Najzaujímavejšie bolo, že mladé rodiny spávali v komôrkach v hornej časti poschodového domu. Komory boli tmavé, nevykurované miestnosti s jedným lôžkom a maľovanou truhlou, v ktorej mala nevesta uložený svoj osobný majetok. A takto bývali viacerí synovia s manželkami. Intimitu a nejaký osobný priestor je ťažké si predstaviť. Ale zasa mali vôkol seba nedotknutú nádhernú prírodu 🙂 Boli to ťažké časy, ale ľudia si asi boli navzájom bližší. Po prehliadke expozícií sme sa vydali na fotocestu po spoznávaní typickými ornamentami vyzdobených dreveníc.
Pojem čičmianske ornamenty označuje ornamentálnu výzdobu zrubových domov v obci Čičmany, ale aj celú miestnu dekoratívnu tradíciu spolu so vzormi na výšivkách. Výzdoba čičmianskych domov sa inšpiruje bohatou tradíciou miestnej výšivky s geometrickým vzorom. Do popredia vystúpila najmä po požiari obce, keď sa tu, z iniciatívy architekta Dušana Jurkoviča, začali v dvadsiatych rokoch minulého storočia stavať a zdobiť nové domy. Maľby sa robili bez predkresľovania, spočiatku bielou hlinkou, neskôr vápnom. Maľba na domoch mala jednak úžitkovú funkciu (ochrana proti vlhkosti), ale takisto plnila aj ochrannú funkciu (niektoré geometrické prvky mali funkciu ochranných znakov) a neskôr sa význam posunul do dekoratívnej a reprezentatívnej roviny. V historicko-kultúrnej tradícii Slovenska majú čičmianske ornamenty významné miesto a vstúpili do širšieho povedomia ako národno–reprezentatívny prvok. (Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru)
Postupne sme prešli obcou z dolného až na horný koniec. Bol štvrtok a celé Čičmany boli ako vymreté. Kľud, pohoda, na uliciach nikto. Unavení sme sa vrátili späť do kaštieľa a dali si výdatnú večeru. Po večeri sme už zostali na izbe a mali sme v pláne iba relaxovať pri dobrej knihe. Osobne som ešte mienil urobiť výber a korekcie nasnímaných fotografií, ale k tomu nedošlo. A tu prichádzam k bodu, ktorý je uvedený v názve príspevku. Asi tušíte, že práve v tomto kaštieli došlo k tomu, že namiesto plánovaného čitateľského krúžku som pod tiažou zážitkov z návštevy Čičmian a z predchádzajúcich konferenčných dní, zaspal tak, ako som za posledných desať rokov nedokázal. O 19:00 som padol do postele a vyliezol som z nej až o 12 hodín, teda o 7:00 na druhý deň. Bez toho aby ma budilo vstávanie na toaletu, alebo iné vonkajšie vplyvy. Ak presiahnete istý vek, tak pochopíte, že spánok už nie je to čo býval. Je kratší, prerušovaný a nie je taký hlboký ako keď ste boli mladší. Dodnes som nepochopil, prečo som v tú noc tak zaspal. A nielen ja ale aj moja manželka. Odvtedy sa to už nezopakovalo.
Pôvodne zemepanský kaštieľ je postavený v barokovo-klasicistickom štýle z konca 18. storočia. Posledným vlastníkom bol gróf Leopold Berchtold, minister zahraničia Rakúsko-Uhorska. Následne bol využívaný pre potreby stravovacieho a ubytovacieho zariadenia ako štátny podnik. Kaštieľ Čičmany prešiel v roku 2015 kompletnou rekonštrukciou. Ponúka ubytovanie v komfortne zariadených dvojlôžkových izbách s možnosťou jednej až dvoch prísteliek. Vo vynovených priestoroch kaštieľa sa nachádza taktiež reštaurácia a samostatný hostinec. (Penzión Kaštieľ Čičmany)
Návšteva unikátneho Slovenského betlehema v Rajeckej Lesnej
Druhý deň sme mali vyhradený na návštevu neďalekej Rajeckej Lesnej v ktorej sa nachádza unikátny drevený betlehem. Pohľad na betlehemy ma fascinoval už od detstva. Obdivoval som, ako sa jednotlivé malé figúrky dokážu samé pohybovať. No mal som s betlehemami aj neblahý zážitok. Raz sme boli spolu s mojim bratom a so starými rodičmi pozrieť dedkovu sestru v dedinke Kamanová. A v tamojšom, na tú dobu veľmi moderne pojatom kostole, mali krásny pohyblivý betlehem. Kým ja som s otvorenými ústami hľadel na pohybujúcich sa kováčov, drevorubačov, psíkov, ovečky a sledoval, či Ježiško pekne spinká, tak môj mladší brat, ktorému táto nádhera bola očividne ukradnutá, zisťoval, akým zázrakom primäli tie malé figúrky hýbať sa. Ako tak “kontroloval” jednu z figúrok, tak samozrejme, že sa mu podarilo znefunkčniť celý betlehem. Všetky figúrky zastali, ovečky sa prestali pásť, a aj svetlá ktoré betlehem osvetľovali zhasli. Viete si predstaviť, ako rýchlo sme sa pratali von z kostola a čušali až kým sme neprišli domov k našim vždy chápavým rodičom. Odvtedy som mal k betlehemom rešpekt a vždy som jedným okom kontroloval, či môj brat opäť nezisťuje ako veci fungujú 🙂 No v Rajeckej Lesnej môj brat so mnou nebol a tak som sa mohol do sýtosti pokochať týmto slovenským unikátom. Keď prídete do Rajeckej Lesnej k budove Slovenského betlehema tak sa nezľaknite ak bude zamknuté. Aj nám sa to stalo. Na dverách je informácia, kam máte zavolať a prídu vám budovu otvoriť. V ten deň sme tam boli sami a pohľad na betlehem ma v myšlienkach preniesol do vianočného obdobia.
Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej vytvoril majster Jozef Pekara, ktorý začal na tomto diele pracovať v roku 1980. Vznikal pätnásť rokov a je umiestnený v Dome Božieho milosrdenstva ( používa sa však aj pomenovanie Dom Božieho narodenia) v Rajeckej Lesnej, kde je dielo inštalované. Nádherná expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie v meste Betlehem a jeho život, ale aj dejiny slovenského národa. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a ďalšie. V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny. Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených cca 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Súčasťou budovy Slovenského Betlehemu je Galéria na prvom poschodí, kde sú vystavené drevorezby významných rajeckých rezbárov. (www.muzeum.sk)
Ak ste veriaci a budete v Rajeckej Lesnej, tak nezabudnite okrem betlehema navštíviť aj neďalekú Frivaldskú kalváriu. Ak prejdete jednotlivé zastavenia krížovej cesty a dostanete sa až na vrchol kalvárie, naskytne sa vám panoramatický pohľad na malebnú obec Rajecká Lesná. Pod kalváriou vyviera Prameň sv. Františka s obsahom magnézia a vápnika, o ktorom miestni tvrdia, že má liečivé účinky. Postavená je tu aj malá Lurdská kaplnka. A ak budete mať šťastie, tak vás budú cestou po kalvárii sprevádzať dve čarovné mačiatka tak ako sprevádzali aj nás. Krížová cesta a pobyt na kalvárii nás unavili a tak sme hľadali vhodné miesto na obed. Odporúčam navštíviť blízky Penzión u Hromadov, kde naozaj vynikajúco varia. O skvelej kuchyni svedčí aj to, že sme obsadili posledné dve voľné miesta.
Po obede sme sa vrátili späť do Čičmian, chvíľu si oddýchli a vyrazili sme do blízkych kopcov vyskúšať hubárske šťastie. Aj sme začali sledovať zopár miestnych, potulujúcich sa po cestičkách v lese, ale nič sme nenašli. Terén bol ťažšie dostupný, iný než na aký sme zvyknutí keď hubárčime na Záhorí. Ale zato sme nazbierali za dve vrecká šípok, ktoré sme predsušili na radiátoroch v kaštieli. Šípkový čaj nás sprevádza celú jeseň a zimu a musím zaklopať na drevo, že nás chráni pred vážnejšími prejavmi nachladnutia. Po zdolaní blízkych kopcov sme sa zastavili na večeru v Penzióne Javorina, kde sme okrem výdatnej večere neodolali bylinkovým čajom, ktoré pripravujú z byliniek z okolia. Aj teraz keď píšem tieto riadky cítim tú omamnú vôňu materinej dúšky a medovky. Po namáhavom dni prišiel opäť večer a zaslúžený oddych. Bol potrebný, pretože na ďalší deň nás čakal výstup na najvyšší vrch Strážovských vrchov.
Únavný výstup zakončený úchvatným výhľadom
Keď plánujete turistické výlety obávate sa najviac toho, aké bude počasie. V mobile mám niekoľko (presne 4) aplikácií, ktoré využívam na predpoveď počasia. Aj napriek tomu, že predchádzajúce dni sa vydarili, menšie obavy vo mne predsa len driemali. Už v sobotu ráno sa však moje obavy rozplynuli. Bolo krásne slnečné jesenné októbrové ráno, ktoré priam zvádzalo na turistiku. A tak sme sa vydali smerom k najvyššiemu vrchu v blízkom okolí – vrchu Strážov (1213 m n. m.). Dominantou vrcholu je dvojkríž, ktorý postavili v roku 2004. Každý rok, 5. júla na sviatok sv. Cyrila a Metoda sa pri kríži koná svätá omša, ktorá láka mnoho veriacich z priľahlých obcí a aj z radov turistov. Na Strážov sa vystupuje buď z obce Zliechov, alebo z Čičmian. Zvolili sme namáhavejšiu trasu. Vyrazili sme z Čičmian a od Penziónu Javorina sme sa držali červenej turistickej značky. Najprv sme kráčali po asfaltovej ceste a asi po 20 minútach sme odbočili doprava na poľnú cestičku. Jesenné slniečko svietilo, kráčalo sa nám pohodlne a nič nenasvedčovalo tomu, že sa všetka pohoda postupne zmení na galeje 🙂 Tie nastali asi po hodine cesty kedy sme začali stúpať do kopca po serpentínach lesnej cesty. Manželka už ďalej nevládala a navrhla mi, aby som ju tam nechal, že ona na mňa počká. Nechcel som je nechať napospas miestnym zatúlaným medveďom a tak som ju s pomocou milých slov a jednej horalky presvedčil, aby sme spolu išli ďalej. S vypätím všetkých síl sme sa dostali k Rázcestiu pod Strážovom a tam na nás čakalo ďalšie prudké stúpanie až sme sa dostali k Lúke pod Strážovom. A tu sa všetko otočilo. Krásny pohľad, ktorý nám lúka ponúkala nás povzbudil a posledných 15 minút stúpania k samotnému vrcholu sa už dalo v pohode zvládnuť. Keď sme sa dostali na vrchol pochopili sme, že všetka tá námaha sa oplatila. Výhľady nám stonásobne vynahradili všetok pot a slzy vyplavené počas 2 hodinového výstupu. Veď posúďte sami.
Cesta späť do Čičmian už nebola taká namáhavá. Plný dojmov, zaplavení endorfínmi a dopamínom z dosiahnutia cieľa sme zostupovali po pôvodnej trase. Občas sa nám zdalo, že je náročnejšie zostupovať po kamenistom chodníku smerom nadol, než keď sme šľapali hore. Ale zvládli sme to a mohli sme si v našom turistickom denníku odfajknúť ďalší nádherný výstup. Sobotu sme zakončili výdatným neskorým obedom a na druhý deň sme sa ráno rozlúčili s malebnými Čičmanmi a s kaštieľom, v ktorom som zažil najdlhší spánok v tomto desaťročí 😉 Ak budete rozmýšľať, kde by ste strávili predĺžený víkend, tak verte, že Čičmany a Rajecká dolina vás určite nesklamú.
